Šťastie je naším prirodzeným stavom – Cesta k nášmu Zdroju – Zuzana Makovská

Šťastie je naším prirodzeným stavom. Jadrom každého z nás je zdravie, pokoj a pohoda – Zdroj, z ktorého čerpáme počas celého nášho dňa, po celý život. Tento Zdroj je našou pravou podstatou, esenciou nášho bytia. Ak sme s ním v dostatočnom kontakte, cítime sa dobre, máme dostatok energie a fungujeme naplno. Ak sa kontakt s naším vnútrom a týmto jadrom zhoršuje, klesáme po emocionálnej škále nadol cez nudu, hnev, strach, smútok, beznádej, až po zúfalstvo a depresiu.

Prečo dochádza k vnímanému „odpojeniu“ sa od nášho Zdroja? Odpojenie je príliš silné slovo. V skutočnosti máme kontakt s naším jadrom neustále,- len sila tohto prepojenia kolíše. Vnútorný pokoj v našom centre je prítomný stále a v každom okamihu k nemu máme prístup. Iba sa príliš často nechávame strhnúť vonkajšími okolnosťami, resp. tým, že ich naša myseľ označkuje ako niečo negatívne. Vtedy sa necháme akoby „uniesť“ z nášho pokojného centra vonkajším svetom a spokojnosť v našom vnútri je prekrytá vrstvami „negatívnych“ emócií. Negatívnych v úvodzovkách, pretože túto nálepku im prisudzuje len naša myseľ.

Už odmala sme totiž učení, že niektoré emócie sú pre naše okolie neprijateľné. Rodičia, ako aj väčšina spoločnosti negatívne reaguje najmä na náš hnev a smútok, snaží sa vytesniť náš strach a pomocou tohto prístupu sa veľmi rýchlo naučíme bojovať s našimi emóciami, namiesto toho, aby sme ich vnímali a využívali ako dôležité signály. Naša myseľ sa ich snaží aj v dospelosti držať pod kontrolou prepracovanými schémami analýzy, triedenia a potláčania. Väčšina ľudí takto celý život bojuje proti svojmu vnútru, namiesto toho, aby s ním bola v kontakte a prijímala to, čo je. Samozrejme, že toto potláčanie funguje – ako krátkodobá stratégia nám prináša úľavu, najmä ak sú naše emócie vnímané ako nepríjemné. Problém je, že z dlhodobého hľadiska nám spôsobuje oveľa viac škody ako úžitku. Výskum Centra pre kontrolu chorôb v USA napríklad potvrdzuje, že 85% chorôb má emocionálny pôvod. Práve toto potláčanie emócií má za následok vytváranie blokov v tele, ktoré narúšajú prirodzené prúdenie energie, regeneráciu a obnovovanie zdravých buniek a po istom čase vedie nielen k výraznému emocionálnemu nepohodliu, ale aj k fyzickým poruchám a chorobám.

Emócie, dokonca ani tie, ktoré sme sa naučili označovať ako negatívne, v skutočnosti nie sú našimi nepriateľmi. Ak ich prijímame a naplno prežívame, tak zvyčajne nemávajú dlhé trvanie. Môžeme to sledovať u malých detí. Ak sa im niečo nepáči, príde búrka, ktorá, ak jej nebránime, zvyčajne nemáva dlhé trvanie a v nasledujúcom okamihu sa už dieťa šťastne smeje.

Každá emócia, ak ju plne prijímame, sa dá zvládnuť. Ak ju však potláčame, bojujeme proti nej a vytvárame tak v našom vnútri odpor, jej tlak narastá a zvyšuje sa jej intenzita, ktorá časom v takom prípade môže narásť až do takej miery a je tak ťažké čeliť jej, že privítame čokoľvek, čo nás od jej priameho pôsobenia „oslobodí“ (presnejšie povedané, že ju na daný moment prekryje) – v lepšom prípade akékoľvek rozptýlenie, jedlo, sex, v tých horších alkohol, iné drogy, či antidepresíva. Jediným spôsobom, ktorý vedie potom k nastoleniu rovnováhy a uzdraveniu je nakoniec aj tak len uvoľnenie tejto takto zablokovanej emócie pomocou jej plného prežitia, či už cez postupné uvoľňovanie odporu nahromadeného okolo nej, alebo naraz, napríklad pomocou nejakej terapie.

To, čo vnímame ako negatívne, v skutočnosti ani nie je dotyčná emócia, ale náš odpor voči nej a voči tomu, čo označujeme ako negatívne. Táto rezistencia je príčinou prevažnej väčšiny nášho utrpenia. Teda nie emócia ani vonkajšia okolnosť. Ale to, že sa bránime voči tomu čo je. Naše neprijatie.

Tento vnútorný odpor, ak pretrváva, v skutočnosti nemá žiaden pozitívny prínos. Samozrejme odpor ako taký, podobne ako „negatívna“ emócia, nie je negatívny sám o sebe – je dôležitým signálom nášho vnútra o tom, že niečo nie je v poriadku, alebo že niečo nechceme. A ako dôležitý signál je tu na to, aby nám pomohol uvedomiť si, kde je problém a vykonať príslušné opatrenia. Teda ak je možná zmena, urobiť ju, a ak si uvedomíme, že sa situácia naším momentálnym pričinením zmeniť nedá, potom je znovu namieste prijatie toho, čo je. Udržiavať v sebe dlhodobo vnútorný odpor je v skutočnosti hlavný problém. Nie vonkajšie okolnosti, ale to, že našou hlavnou vnútornou reakciou na ne je odpor, ktorý je, ak si ho vedome či väčšinou podvedome udržiavame, hlavným zdrojom nášho utrpenia. Tento odpor zabraňuje prístupu k nášmu prirodzenému súladu.

My sami si teda blokujeme prístup k nášmu zdraviu, pokoju a spokojnosti. To je zároveň aj tá dobrá správa – lebo my sami preto máme kľúče k zmene tohto stavu. Spôsobov ako sa zbaviť odporu a viac sa nasmerovať k prijímaniu toho, čo je a teda aj k nášmu vnútornému súladu, je množstvo. Keďže súlad je náš prirodzený stav, stačí v podstate prestať robiť to, čo nás od neho drží preč, uvoľniť odpor a súlad sa dostaví podobne, ako keď uvoľníme korok, ktorý udržiavame pod hladinou. Každý pozná určite množstvo činností, ktoré robí rád a ktoré presmerujú našu myseľ a teda uvoľnia odpor tak, že ho do toho stavu dostanú. Niekedy sa to tak deje v podstate náhodne v reakcii na želané vonkajšie okolnosti, keď je prijatie toho čo sa deje jednoduché (keďže sa deje to, čo chceme). Existujú však aj mnohé cielené techniky zamerané priamo na uvoľňovanie odporu a prijímanie toho čo JE, pomocou priameho prepojenia sa s naším vnútrom a teda aj Zdrojom v nás. Ich spoločným menovateľom je bdelé vedomie a zámerná pozornosť.

Funguje to vlastne celkom jednoducho. Prvým krokom je presmerovanie pozornosti do vnútra a uvedomenie. Uvedomenie si toho, že sa počas nášho dňa bránime tomu čo je. Že nie sme TU a TERAZ – neprijímame prítomný okamih. Podvedome tak vytvárame a udržiavame v sebe odpor, ktorý blokuje prístup k nášmu vnútornému pokoju a zároveň aj k všetkým príjemným emóciám. Toto uvedomenie je dôležitým krokom k tomu, aby sme sa rozhodli tento odpor vedome uvoľniť. Stačí málo – kedykoľvek počas dňa sa zastaviť, uvedomiť si svoje vnútro, uvedomiť si odpor a napätie, ktoré sú prítomné, nadýchnuť sa a s výdychom to napätie uvoľniť. Alebo ako povedal Eckhart Tolle – aspoň jeden vedomý nádych denne. Áno. Tak málo stačí 🙂 Čím viac takýchto zastavení počas dňa urobíme, tým väčší pokoj a prepojenie s naším vnútorným Zdrojom nám to prinesie. Už pri jednom takomto nádychu môžete pocítiť príjemné uvoľnenie. Skúste to, hoci hneď. Prestaňte na chvíľu čítať, zavrite oči a s nádychom sa sústreďte na svoje vnútro a s výdychom uvoľnite napätie.

Uvedený spôsob je vlastne základom meditácie. Ak sa rozhodnete, že chcete spraviť pre seba viac, určite odporúčam takýchto pravidelných 15-20 minút denne. Meditácia už dávno nie je len odporúčaným „cvičením“ majstrov východných tradícií, ale aj mnohými výskumami overeným spôsobom ako si natrénovať stav šťastia, pokoja a spokojnosti – teda ako udržiavať vnútorný súlad a napojenie na náš Zdroj. A hlavne v našom uponáhľanom svete, v ktorom je stres, hluk, informačné preťaženie a dôraz na činnosť mysle samozrejmosťami, môže priniesť veľkú úľavu a zlepšenie už pri takýchto malých pravidelných dávkach. Pravidelná meditácia nám pomôže nadviazať spojenie s naším vnútrom a zvýšiť vnímavosť na náš úžasný emocionálny navádzací systém – na to, čo sa v našom vnútri deje, čo je základnou podmienkou toho, aby sme mohli reagovať na „zhoršenia“ ktoré nám signalizujú tzv. negatívne emócie a priebežne uvoľňovať odpor, ktorý vytvára naša myseľ, presmerovávať svoje myšlienky, ak sú zamerané na nechcené, či urobiť zmenu vo vonkajších okolnostiach pomocou konštruktívnej akcie.

Meditácia nemusí byť vždy len príjemná. Najmä spočiatku, ak si takéto chvíľky doprajete, sa môžu ako prvé vyplaviť dlho ignorované a potláčané „negatívne“ emócie. Je to prirodzené. Napriek tomu to môže pôsobiť diskomfort, ktorý mnohých ľudí hneď na začiatku odradí. Tieto emócie sú však bránou k nášmu vnútru. Sú našou súčasťou a chcú byť prijaté. Je len logické, že tie „najproblematickejšie“ a dlho potláčané sa objavia ako prvé, lebo je pri nich najviac nahromadeného odporu. Cesta k nášmu zdravému jadru vedie cez uvoľnenie tohto odporu a prijatie danej emócie. Ak ju naplno prijmeme a uvoľníme sa do jej jadra, táto emócia sa rozpustí a odkryje sa ďalšia emocionálna vrstva. Takto postupne sa časom prepracujeme až do svojho centra, v ktorom sa nenachádza žiaden problém, len pokoj, spokojnosť, pohoda, láska, šťastie, svetlo, radosť… každý to vníma inak, ale tento Zdroj je vždy pociťovaný ako neobmedzene príjemný stav naplnenia a uvoľnenia.

Tento proces prechodu cez emocionálne vrstvy a ich prijatie až do Zdroja je aj súčasťou terapie Cesta, ktorej autorkou je Brandon Bays. Samotnú takúto „cestu“ k svojmu Zdroju zvládnete aj sami. Je to veľmi účinná zámerná meditácia, ktorej cieľom je naučiť sa prirodzeným spôsobom prijímať svoje emócie a prostredníctvom nich nadviazať silnejší kontakt so svojím zdravým jadrom, ktorý Brandon nazýva Zdroj. Tento vyššie v krátkosti spomínaný proces popisujem detailne v ďalšom článku: Ako dosiahnuť súlad – Cesta do nášho Zdroja (technika)

Autorka: Zuzana Makovská