Nie ste nikdy oddelení od Zdroja – Abraham-Hicks

Hosť: Dobre, povedali ste, že ste tam boli so mnou, – v mojich skutočných vysokých radostiach a povznesených časoch v živote – a ja to oceňujem, – cítim vás tam…

Abrahám: – Dobre, – dobre, – vec sa má tak: – kde – my sme vo vašich povznesených časoch, – či už vy tam ste, alebo nie. (smiech)

Hosť: A kam idete, keď..

Abrahám: – Je to, ako keby ste vy mali večierok – a my všetci naň ideme – a vy sa tam neukážete. (smiech) Ale, ale to nám nezabráni v tom, aby sme tam šli. My vás nepotrebujeme, aby ste tam boli, aby sme tam mohli byť.

To je, – presne ako v tej predošlej otázke, o ktorej ste hovorili, – my nie sme závislí na vašej radosti pre našu radosť.

Hosť: Takže vy máte párty, dokonca aj keď ja nemám párty. (smiech)

Abrahám: My máme párty celý čas! (smiech) – Nikdy to u nás nekončí.

Hosť: A tak len čakáte na mňa, aby som došiel radosti.

Abrahám: Áno, ale či už prídete, alebo nie..

Hosť: Takže kam idete, keď ja tam nie som? Vy sa jednoducho stále bavíte…

Abrahám: Nuž sú tam nekonečné párty. (smiech) Vy nie ste jediná párty v meste. (smiech, potlesk)

– A keďže my hľadáme, – stále to hľadáme.. – ako vidíte, – pretože my sme tiež v tejto manifestácii – robíme to tak, že to znie tak trochu – ako o tom dnes rozprávame, – ako by ste vy boli tu, vonku, tvoriaci realitu. Ale vy ju netvoríte bez nás. Vy ju tvoríte a my ju udržiavame. – Vy ju tvoríte a my ju udržiavame. Vy ju tvoríte a my ju udržiavame. – Ale kde to tá prvá myšlienka a tá druhá myšlienka zanechá? – Inými slovami, – my všetci sme v tom spoločne.

– My ideme na párty, my ideme do radosti, my ideme do tej lahodnosti fyzickej skúsenosti. My sme, – my sme tam. A sme prítomní v každej čiastočke všetkého, čo existuje. My šantíme a vystrájame v jednobunkových organizmoch, šantíme a vystrájame v bunkách vášho tela. Vo vašej flóre a faune. A naše najvzrušujúcejšie vystavenie sa životu je skrz žiarivú, pre prednú líniu špecifickú skúsenosť toho, čím je človek.

Inými slovami, – nie je nič lahodnejšie, ako byť schopný myslieť a formovať tú hlinu vašimi myšlienkami. Je to – je to nádherná vec. A my sme vždy človekom. – To, že by sa mohol človek oddeliť od toho, čo je Zdrojom, je naozaj,.. tak – tak absurdný, klamlivý záver, – že je to jednoducho nesprávne. Je to chybný predpoklad, – ktorým sa zaoberáme s ľuďmi ako vy už dlho, aby sme vás v tomto smere ukľudnili.

Hosť: Čiže oni neboli oddelení od Zdroja..

Abrahám: Nikdy – nikdy – nikdy, – vôbec nikdy oddelení od Zdroja. A do miery, do akej sa od neho odsuniete – odstavíte, to vnímate ako negatívnu emóciu, ktorú cítite.

Hosť: Ale my sme teda len trochu odsunutí od vás, správne?

Abrahám: Nuž vy, vy nemôžete, – vy nemôžete prerušiť svoj vzťah s tým, čím sme my. Ale do miery, do akej sa cítite zle, tým v tomto smere robíte vcelku dobrú prácu. (smiech) Inými slovami, nie je to nikdy neoživiteľné, – nie je to nikdy, – vôbec nikdy znovu-neobnoviteľné.. – Asi naše desiate nové slovo dnes.. (smiech) – Prepisovateľ to bude mať naozaj náročné s kontrolou hláskovania. (smiech)

– Preklad: (Pôvodný záznam)

Kto je Abrahám

Čítajte tiež: Ako mať v svojom živote úplnú slobodu