03-20-19-abraham-hicks

Hosť: Ahoj Abrahám. Som veľmi šťastná, že som tu. Raz som vás počula rozprávať o – „je lepšie byť v stave oceňovania, ako v stave vďačnosti“. – A neviem, či dobre rozumiem tomu rozdielu a keby ste to mohli rozviesť..

Abrahám: Nuž, je možné, že v tom pre vás nie je rozdiel. – Inými slovami – slová znamenajú pre odlišných ľudí odlišné veci, ale keď mnoho ľudí rozpráva o vďačnosti, takmer vždy majú vo svojom vnútri aktívne vedomie niečoho, čo prekonali. Ale ako sú vďační tomu, že to prekonali, TO je aktívne v ich vibrácii. Takže tá vec, ktorú prekonali, – v tom momente ju v skutočnosti nenechávajú úplne odísť. Takže je v tom menší ZMÄTOK. – Zatiaľ čo v prípade oceňovania, v ktorom ste, to tak nezvykne byť.

A teraz – opäť, – môžete používať slová, a vaše slová nemôžu jasne odrážať to, aká je skutočne vaša vibrácia, ale to je práve ten rozdiel. A to, – a je to skutočne triviálny rozdiel, – naozaj nezáleží na tom, aké slová používate, to, čo skutočne chceme urobiť, je, nájsť chybičky, pri ktorých sa cítite naozaj dobre. A čím lepšie sa pri nich cítite, tým lepšie to je. – Inými slovami..

Hosť: OK.

Abrahám: Nepracujme príliš tvrdo na niečom takom. Len siahnime po tých najlepšie pociťovaných myšlienkach, ktoré môžeme nájsť. – Toto je naozaj náš tip.

A tak, veľa ľudí povie: „Som tak vďačná, že som prekonala túto strašnú vec, ktorá sa mi stala.“ – a v momente, keď to povedia, záujem všade navôkol vyskočí: „Ó, čo sa stalo?“ – „Nuž, bolo to už dávno, ale bolo to naozaj hrozné a som tak rada, že som to prekonala. – Som vďačná, že už viac nemám túto skúsenosť… – No dobre, dovoľ mi povedať ti niečo o tom, aká bola tá skúsenosť…“ (smiech) …“Bola som mladá matka, (smiech) nemali sme žiadne peniaze, časy boli naozaj ťažké… Bože, som tak rada, že je ten čas preč.“ (smiech) – „Fúú, bolo to fakt príšerné, keď sa to stalo (smiech) – som fakt rada, že som to prekonala.“ (smiech) – takto nejako – takto to zvykne byť.

Hosť: OK.

Abrahám: Ale ak niekto povie: „Fakt toto veľmi oceňujem“ – „Čo oceňuješ?“ – „No jednoducho to oceňujem.“ – „Čo robíš?“ – „No pozri sa na to – fakt veľmi pekne ďakujem, to bolo naozaj naozaj krásne.“ „Pociťoval som to veľmi dobre, keď sa to udialo..“ – je to jednoducho, – oceňovanie je jednoducho jasnejšie a čisté.

A teraz, – mohli by ste používať slovo oceňovanie: „Oceňujem, že som to prekonal“ – jednoducho to nezvykne takto byť. To slovo „vďačný“ vám jednoducho spôsobí, že vykopávate veci, za ktoré ste vďační, že už viac nie sú okolo a robí ich aktívne vo vašej vibrácii – jednoducho to tak funguje – nikdy viac to SLOVO nepoužite! (smiech)

Hosť: Nuž oceňujem, že ste to vyjasnili. (smiech/potlesk)

Ďakujem vám.

Abrahám: A boli by sme vďační, keby ste už nikdy viac nepovedali „vďačná“… (smiech) – takto sa nikam nedostaneme.

– Na slovách nezáleží, že? – Je to v tom, ako sa pri nich cítite. Takže ak sa pri slove vďačná cítite dobre (čoho už nikdy viac nebudete schopná…) (smiech)

– Aké iné slová by ste ešte po nás chceli ZNIČIŤ? (smiech)

Pozn. prekl.: “oceňujem/cením si” (- z anglického slova appreciate) môže byť v slovenčine trochu nezvyčajné. Ak vám nie je celkom po chuti, a chcete napríklad robiť proces systematického oceňovania (v pôvodnom znení “som vďačná”/”ďakujem za”), odporúčam skúsiť používať aj “teším sa (z niečoho)” – čo je síce trochu odlišný význam, ale myslím, že veľmi dobrá vibrácia 🙂 (ak teda niečo oceňujete až tak, že sa z toho tešíte)

– Preklad: Pôvodný záznam

Kto je Abrahám

Čítajte tiež: Nikdy sa nepozerajte späť

Páčil sa vám článok? Prispejte TU čiastkou 3€, 5€, 10€, alebo ľubovoľnou sumou na podporu týchto stránok a ďalších prekladov. Vaše dary oceňujem. Ďakujem.