Hosť: Včera som sa vás spýtala otázku o tom – chcieť cítiť – aké to je, chcieť niečo..
Abrahám: Áno..
Hosť: – A túto noc, po tom, čo ste so mnou zdieľali to o mojom vortexe, ktorý je tu a že to bude lepšie, – som musela premýšľať o tom stave prijímania, ktorý ste vlastne zdieľali – a moja otázka, s ktorou som prišla, je – ako sa môžem dostať – tak ako to chápem, – dostať sa do toho stavu prijímania. – Potrebujem sa vibračne cítiť lepšie, aby som bola schopná vidieť –
Abrahám: Na to, aby ste sa dostali do stavu prijímania, musíte zložiť ten dáždnik, ktorý to blokuje. – Je to tam, pokiaľ len nerobíte niečo, čo vás udržiava od prijímania.
Hosť: – Nuž..
Abrahám: Počuli ste to? – Predtým, ako sa pohnete ďalej, len vezmite toto dovnútra.
Hosť: – To, čo to blokuje..
Abrahám: Ani nie tak to, čo to blokuje, ale že je také niečo. – Takže ak nerobíte tú vec, ktorú robíte, potom sa dostanete do stavu prijímania. – Takže tá vec je, – nechceme, aby ste napravovala, či dokonca vyzvedala, čo to je, len chceme, aby ste rozpoznala, keď to robíte a potom sa snažila robiť niečo iné.
Ale, – ak necháte príliš veľa hybnosti rozbehnúť sa predtým, ako ste si toho vedomá, potom to nemôžete nechať prísť, – zákon príťažlivosti vás tam nepustí. – Takže to musíte zachytiť v tých skorých jemných štádiách.
Takže odpoveď na vašu otázku je: musíte si uvedomiť, že stav prijímania je k vám vždy vysielaný, a keď máte roztiahnutý váš dáždnik, ktorý ho blokuje, potom je tam prítomná negatívna emócia, aby vám dala vedieť, že to robíte.
– Keď to zachytíte v skorých jemnejších štádiách, potom môžete obrátiť svoju pozornosť k niečomu, čo to neblokuje – a ak začnete tento vzorec opakovať, – odblokovanie, – odblokovanie, – odblokovanie, – odblokovanie, – odblokovanie, – už viac to neblokovať, – už viac to neblokovať, – už viac to neblokovať, – už viac to neblokovať, – potom sa ten stav prijímania stane stabilnejším a istejším a spoľahlivejším.
Začnete veriť viac a viac a viac, – pokiaľ nezačnete niečo z toho robiť, nič z toho, čo sme povedali, vám nebude dávať žiaden skutočný zmysel, – budete sa s nami len prieť.
Hosť: Nie, – nuž, .. ja s vami súhlasím (smiech) – nejdem sa prieť, – vôbec sa nejdem hádať, – ale môj vortex je tam – a ak mám byť úprimná, cítim sa vďačná – a plná vďačnosti, ktorú som myslím predtým necítila. Som šťastná, – cítim úľavu, že sa už viac vnútri necítim zle.
Abrahám: Áno.
Hosť: A keď je to v tom – a ja sa cítim šťastne..
Abrahám: Dovoľte nám povedať vám niečo, lebo ste v tomto otvorenom mieste, kde to budete skutočne počuť: – ak tá úľava je zo zúfalstva.. – existuje tam úľava do extázy…
Inými slovami – oveľa – viac – dobrých – vecí – je tam – pre – vás. – A to je to, čo chcete. – To je tá túžba, ktorá je vo vás taká silná.
Hosť: .. Takže prečo nemôžem vidieť, čo je tam vnútri? Kedy uvidím, čo je vo vortexe?
Abrahám: Keď necháte prejsť úľavu..
Hosť: Takže je to v poriadku, že práve cítim úľavu? Práve teraz?
Abrahám: – a v stave prijímania. – Áno. – Pretože úľava je na ceste – a to, čo ste práve povedali, – to boli dokonalé, – tie najproduktívnejšie slová, aké ste kedy mohli povedať: „Cítim sa omnoho lepšie, tam kde som.“
– Istú dobu Esther hovorievala veci ako: „Je to ozaj príjemné, nebyť smutná po celý čas..“
Hosť: Áno! – To je to, ako sa cítim!
Abrahám: – Cítiť sa dobre. To určite nie je dosť, – ale vďaka za to! – Áno. (smiech) Áno.
Hosť: – Takže, – na pociťovanie tej extázy – správne? – Ako..
Abrahám: Alebo jasnosti, – alebo hravosti, – alebo živosti..
Hosť: – Alebo niečoho – cítiť niečo – OK? Pretože moja najväčšia vec, ktorú ozaj cítim – keď cítim niečo – je len – ak vidím východ slnka, alebo ako zapadá – a je to skutočne jediná vec v mojom živote, ktorou sa cítim istým spôsobom pohnutá. Všetko ostatné je jednoducho slabé. (smutne)
Abrahám: – Ale čo práve robíte, – toto je znova vyťahovanie vášho dáždnika.
Hosť: Naozaj?
Abrahám: Je to táto konverzácia, ktorou znova rozťahujete nahor svoj dáždnik. – Pretože ste rozprávali o tom – čo NEcítite. A ako to necítite.
Hosť: Nuž to je ta jediná vec, ktorú predsa cítim.
Abrahám: Ale nie, – to nie je pravda, pretože len pred chvíľkou ste povedali, že cítite úľavu – a to je teda veľmi odlišné. – Cítila ste vzťah medzi zúfalstvom a úľavou..
Hosť: – Pravda..
Abrahám: To bolo pohybovanie sa správnym smerom. – To bol odložený dáždnik, – to bolo na vašej ceste. Ale teraz, – tie prehlásenia, ktoré robíte, sú v protiklade k tomu, – je to, akoby ste sa obrátili opačným smerom.
Hosť: Ale ktorá časť, ktorý pocit mi ukáže, čo je v mojom vortexe? – Úľava, alebo to, čo cítim vo východe slnka? – Myslím tým, – a ak hovoríte – ja viem, že pocit šťastia pozdvihne moju vibráciu – takže čo mi pomôže, cítiť sa lepšie, – pretože, ak toto je jediná vec, pri ktorej sa skutočne cítim lepšie, potom čo, – čo iné je tam, aby som sa cítila ohľadom toho lepšie?
Abrahám: .. Máte pravdu. Život stojí za prd. (smiech/potlesk)
Hosť: A nie sú tie veci, ktoré sú v mojom vortexe, vlastne len vecami môjho ega – a je to skutočne moja – pravda?
Abrahám: Oh, vo vašom vortexe je jasnosť, vo vašom vortexe je poznanie, vo vašom vortexe je vibrácia toho, kým ste. V tom vortexe je všetko, čím ste sa stali, vo vašom vortexe je všetko, čím ste sa stali. Vo vašom vortexe je Zdroj vášho vnútra. Vo vašom vortexe je jasnosť. A váš vortex je absolútnym vedomím hodnoty.
Inými slovami, nebagatelizujte svoj vortex len preto, že ho nemôžete vidieť.
Hosť: – Takže –
Abrahám: – Snažte sa zozbierať trochu viery v neho.
Hosť: Takže – technicky je to, ako vstúpiť do toho, kým skutočne som – to je vo vortexe.
Abrahám: Hej, ale viete, – kvôli takým ľuďom, ktorí sú presne ako vy.. (smiech) – ktorých zbožňujeme, – nerozprávame až tak veľa o vortexe, – rozprávame viac o tej ceste. Pretože tak mnohým z vás opakujeme: „dostaňte sa do vortexu – dostaňte sa do vortexu – dostaňte sa do vortexu“ – a potom vy začnete vravieť: „OK, ako sa dostanem dovnútra? „Ako sa dostanem dovnútra?“
– Toto bola metafora, ktorá vám má pomôcť pochopiť, že chcete dosiahnuť vibračný súlad s ním. Takže sme to začali začali hovoriť spôsobom, ktorým by ste to možno mohli počuť lepšie: – že vás volá – a vy nemusíte prejsť celú tú cestu, aby ste sa mohli cítiť lepšie, – len sa máte pohnúť v jeho smere. Máte len dovoliť – nechať vašu cestu volať vás – namiesto toho, aby ste boli v odpore voči vašej ceste.
Pred niekoľkými rokmi, keď sme rozprávali o tej emočnej stupnici – a hovorili sme o zúfalstve a vraveli sme o tom, že ak ste v zúfalstve – a nájdete pomstu, – pomsta je zlepšenie oproti zúfalstvu.
Hosť: Správne.
Abrahám: A teraz, – väčšina ľudí by nepovzbudzovala pomstu, pretože sa im páčite viac, keď ste v depresii a necháte ich na pokoji. (smiech) Ale teraz ste v zúrivosti a v hneve a v pomste, – teraz ste pre nich problémom.
No my vás povzbudzujeme k zlepšeniu v spôsobe, akým to vy cítite. Ale nechceme od vás, aby ste ostali v pomste, či v opatrnosti, či v strachu – chceme, aby ste sa pohybovali do väčšej a väčšej ľahkosti, – do väčšej a väčšej úľavy, do väčšej a väčšej nádeje a optimizmu. Dokonca od vás nechceme ani to, aby ste príliš dlho zostávali v nádeji, – nádej je plná odporu! – Nádej je „chcem to, ALE…“ – toto je nádej, – nádej má v sebe plno odporu…
Hosť: V poriadku! – Ja nemám rada nádej! (smiech) – Nie, ne – nemám. Naučila som sa nedúfať..
Abrahám: – Len nás počúvajte! Už len o trochu viac v tomto, pretože pre vás robíme veľmi silné prepojenie – že táto emočná stupnica, – po ktorej sme chceli, aby ste sa posunuli nahor – a ako korok, ktorý sa začne vznášať, ak ho prestanete držať pod vodou, – vaša vibrácia stúpne, keď prestanete „biť na bubon“ vecí, ktoré vás udržiavajú aktívnu vo vibrácii, ktorá vám neslúži.
Takže, – ten vzťah – vašej vibrácie, stúpajúcej nahor emocionálnou stupnicou – a toho umožňovania si pohnúť sa v smere vašej cesty – je tá istá analógia – len vyjadrená odlišným spôsobom.
Takže vám teraz ponúkneme isté otázky – a keď ich zodpoviete, budete sa cítiť lepšie. Pretože my vieme, že vy poznáte tie odpovede. Ak by sme nevedeli, že poznáte tú odpoveď, nepýtali by sme sa tú otázku. – Takže poznáte odpovede na toto – a to vás povedie do toho, po čom siahate.
Je tu niekto zvedavý, prečo je ona dnes späť v kresle?
Publikum: Nie! – Áno. /šum (smiech)
Abrahám: Dôvod, prečo je dnes späť v tom kresle, je ten, že jej túžba je úmerne oveľa silnejšia, ako jej odpor. – Pretože je na pokraji uvoľnenia odporu. A reprezentuje každého jedného z vás – vo vzťahu k niečomu. – Kde je niečo, čo naozaj – naozaj chcete, – čo neumožňujete/znemožňujete – zdanlivo tak tvrdohlavo – nie je to zámerný pokus blokovať to, čo je chcené, – je to vzorec myslenia, ktorý blokuje to, čo je chcené.
– Takže keďže ona je na pokraji prielomu a pochopenia – a to bude podporovať a povzbudzovať každého. – Myslíme, že urobiť toto je hodnotné.
Publikum: (potlesk)
Hosť: Ďakujem vám. (potlesk)
Abrahám: Takže – súhlasíte, – že existujú dva vibračné aspekty vás samej? – Či kohokoľvek..
Hosť: Áno.
Abrahám: Takže uznávate, že máte Vnútorné Bytie.
Hosť: Áno.
Abrahám: A uznávate, že ste prišli z tohto, ale že toto v súčasnosti existuje?
Hosť: Absolútne áno.
Abrahám: A súhlasíte, že počas života ste žiadali o viac, ako ste si umožňovali prijímať?
Hosť: Áno.
Abrahám: A veríte teda, že ste žiadali o viac, čo vaše Vnútorné Bytie prijímalo? – Inými slovami, veríte, že vaše Vnútorné Bytie prijímalo veci, o ktoré ste žiadali, dokonca aj keď vy – ako takmer každý iný – ste si to pre seba blokovali?
Hosť: Áno.. (s povzdychom)
Abrahám: Teda, – súhlasíte, že vaše Vnútorné Bytie je tam, so všetkými vašimi vecami?
Hosť: Správne. (smiech)
Publikum: (smiech)
Abrahám: – A úplne zamerané na vás, – a volá vás – volá vás – volá vás – volá vás – a miluje vás – pozná vás – povzbudzuje vás – nesleduje, kedy bude správny okamih – pretože to nikdy neponúka, pokiaľ nie je správny okamih. Inými slovami, – vaše Vnútorné Bytie nevraví: „Ó, áno, dajme jej to teraz! – pršššš!“ (zrýchlene, ironicky) – „Teraz je pripravená! (smiech)
Vaše Vnútorné Bytie jednoducho neustále prúdi, vždy je sebou – vždy vás volá…
A vo vašom príležitostnom uvoľnení – sa pohnete o trošku viac k nemu.
Ale potom, – do toho vstúpi vaša „opičia myseľ“ a vy sa premyslíte do odporu – a potom už viac necítite ten prúd.
Takže je to naozaj o – súhlase, či uznaní: že Zdroj – vás – volá. – Je si vás vedomý, miluje vás, volá vás. A že často – cítite ten impulz – a idete.
Čím menej sa sústreďujete na tie okamihy, keď s istotou viete, že to nerobíte – a to je to, o čom je takmer každé slovo, ktoré nám ponúkate vo forme otázky. – Je to, ako keby ste nám to hovorili zas a znova, stále dookola: „Ale prečo sa nepohybujem dovnútra?! Prečo sa nedostávam ďalej?!“ – toto je tá odpoveď na tú otázku. – Tá otázka je odpoveďou na seba samú. – „Nejdem, lebo sa stále pýtam, prečo nejdem!
Hosť: (chápavé zasmiatie sa)
Abrahám: Nejdem, lebo sa stále pýtam, prečo nie som tam!
– A to, čo k vám chceme priviesť, spôsobom, ktorým to budete môcť skutočne cítiť, je, že vy IDETE – A že STE TAM. Idete a ste tam. Vy idete, vy idete! – Často ste tam. Ste blízko k dlhšiemu udržiavaniu toho. – Každý deň.
Hosť: OK.. (váhavo)
Abrahám: A tak, – súhlasíte, že vaše Vnútorné Bytie je si vás vedomé?
Hosť: – Áno.
Abrahám: A súhlasíte, že vaše Vnútorné Bytie vás volá?
Hosť: Áno.
Abrahám: A súhlasíte, že niekedy ho počujete.. A súhlasíte, že keď ste tam vonku, vychutnávajúc si východ slnka, či jeho západ, – tak že ho skutočne počúvate? – Skutočne..
Hosť: Áno! Áno! (nadšene)
Publikum: (výskot, nadšenie, potlesk)
Abrahám: Tak si jednoducho len umožnite viac chvíľ, ako je táto. A prestaňte sa snažiť zorganizovať to, – pretože Zdroj vie – ako vidíte, – Zdroj sa nikdy nevzdáva, – nikdy neprestáva ponúkať. A vždy, keď uznáte, čo je to, čím ste umožnili ten prielom, potom to môžete vedome robiť viac zámerne častejšie.
Hosť: Takže vyhľadávať viac pocitov, aké mi dáva západ slnka?
Abrahám: Áno!
Hosť: – Alebo jeho východ.. – či -.. – OK .. – Dobre, toto je ozaj silná vec..
Abrahám: Áno, to je.. Áno, to teda je.
Hosť: – Áno. A je to – a medzitým .. (smiech) – Ale, – myslím tým – pretože ja cítim úľavu .. – je dobré, že ja –
Abrahám: Zmĺ-kni-te!!!
Publikum: (potlesk, výskot)
Abrahám: – Toto vypustite! – Pretože toto je – vyťahovanie vášho dáždnika nahor. Je to, akoby ste hovorili: „Ó, to slnko je tak nádherné, – všetko čo chcem, je len cítiť to slnko na mojej tvári ..“
Hosť: Áno, – to je ono.
Abrahám: Potom vytiahnete ten dáždnik a poviete: „Kam to odišlo?! Kde je to slnko?!“
Hosť: Óh! – ÓH!! (náhle pochopenie)
Publikum: (smiech)
Hosť: – Takže ono to je stále tam! (smiech)
Publikum: (smiech, výskot, potlesk)
Hosť: – Je to stále tam! (s nadšením)
Publikum: (potlesk)
Abrahám: Dobré vedieť, že? 😊 – Dobré vedieť.
Hosť: Ďakujem vám. (s dojatím)
Publikum: (potlesk)
Abrahám: – Každý vás oceňuje. – Každý.
Publikum: (nadšený potlesk a výskot)
– Preklad (Pôvodný záznam)
Čítajte tiež: Ako na efektívnu predstavivosť
Páčil sa vám článok? Prispejte TU čiastkou 3€, 5€, 10€, alebo ľubovoľnou sumou na podporu týchto stránok a ďalších prekladov. Vaše dary oceňujem. Ďakujem.